Ako Európa objavila a dobyla svet

Prečo sme si ako tému projektu vybrali zámorské objavy?

Pre nás moderných Európanov je popcorn, káva, pečené zemiaky, či sladké kakao samozrejmosťou. Vieme, že Zem je guľatá a nad predstavou, že by mala byť plochou doskou sa len zasmejeme. Nebolo to však vždy takto. Práve za tieto novinky v našom európskom priestore vďačíme moreplavcom a dobyvateľom. Vydajme sa spolu po stopách najslávnejších moreplavcov.

PRVÍ OBJAVITELIA - VIKINGOVIA

Boli to germánske kmene obývajúce Škandináviu. Svoje plavby, či skôr pirátske nájazdy podnikali na lodiach nazývaných DRAKKAR. Pre tieto lode bolo charakteristické, že mali plytký ponor. Dalo sa nimi plaviť i po riekach (do vnútrozemia). Objavili ostrovy ISLAND (v ich jazyku "ľadový ostrov") a GRÓNSKO ("zelený ostrov").

V roku 986 LEIF ERIKSON doplával na pobrežie ďaleko na západe. Krajinu nazvali VINLAND, čo v reči Vikingov znamená "bájne zem". Ich bájnou krajinou je dnešný NEWFOUNDLAND. Skutočnými objaviteľmi Ameriky sú teda Vikingovia.

"BENÁTSKY SVETOBEŽNÍK"

Táto prezývka prischla Talianovi MARCOVI POLOVI. V 13. storočí precestoval mnohé ázijské krajiny a preskúmal ich (Čínu, Mongolsko, Kóreu, Japonsko ("Zipango"), Indiu, Cejlón, Javu). V Číne ho najviac udivovalo, že tam platili papierovými peniazmi a kúrili uhlím. Prežil tam 17 rokov. Traduje sa, že práve Marco Polo doniesol do EU návod na výrobu zmrzliny.

Neskôr svoje postrehy opísal v knihe MILIÓN. Ľudia v Európe mnohým jeho príbehom nevedeli uveriť. Dostal sa dokonca až do väzenia. Kniha Milión je prakticky prvým zemepisom Ázie. Aj dnes je dôležitým výpovedným zdrojom o živote vtedajších obyvateľov Ázie.

******************

PRÍČINY VEĽKÝCH OBJAVNÝCH PLAVIEB

1. zablokovanie obchodnej cesty mesta Benátky - Benátčania používali cestu po Stredozemnom mori, cez Suezskú šiju, kde preložili tovar na karavány a ďalej pokračovali po súši. Po tom, čo ju Turci zablokovali, bola táto cesta možná len za poplatky tureckej strane (okrem iných nástrach).
2. zablokovanie obchodnej cesty mesta Janov - v roku 1453 Turci dobyli strategické prístavné mesto KONŠTANTÍNOPOL. Zablokovali tak obchodnú cestu mesta Janov s Orientom.
3. nedostatok orientálnych tovarov
4. hospodársky rozmach európskych krajín

PREDPOKLADY OBJAVNÝCH PLAVIEB

Technický pokrok, nové vedecké poznatky praktického významu svojím spôsobom tiež podnietili námorné cesty do neznáma. Nasledovné technické novinky boli nevyhnutné pre námorné plavby:

1. KARTOGRAFICKÁ ŠKOLA v Portugalsku - kvalitnejšie mapové zobrazenia -> aj tzv. portolámy = mapy prístavov
2. BEHAIMOV (Beheimov) GLÓBUS - boli na ňom zakreslené Ázia, Afrika, Európa. Iné kontinenty nepoznal a nevedel, že medzi Áziou a Európou je more (oceán).
3. KVADRANT - slúžil na určovanie zemepisnej šírky. Potrebovali ste tieto údaje: výšku Slnka na poludnie, korekčné tabuľky, údaje boli závislé od ročné obdobia.
4. JAKUBOVA PALICA - prístroj slúžiaci na určovanie vzdialenosti dvoch hviezd od horizontu.
5. ASTROLÁB - prístroj na určovanie a predpovedanie pozície hviezd a Slnka. Slúžil na určovanie času podľa zemenisnej dĺžky a naopak. (Kruh rozdelený na stupne.)
6. KOMPAS
7. SEXTANT - používal sa na určenie zemepisnej šírky a stanovenie času
8. PLAVEBNÉ NAVIGAČNÉ PRÍRUČKY - pre moreplavcov nevyhnutné. Jedny z najkvalitnejších vytvorili v Portugalsku.

PoPokrok zaznamenali i plavidlá:

• portugalská KARAVELA - bola to trojsťažňová dopravná loď. Mala hnaciu plachtu aj proti smeru vetra a ponor len 3 metre. Vďaka dômyselnému systému plachiet dokázala aj pri minimálnom vetre dosiahnuť maximálnu rýchlosť. Karavela bola rýchlo loď bez vesiel.
• španielska GALEÓNA - bola to nákladná loď, pôvodne bojová. Mohla mať aj niekoľko poschodí.
• holandské FLAUTY - štíhla, vysoká, rýchla loď. Mala ploché dno a pod čiarou ponoru bola širšia (kvôli prístavným poplatkom).

Jednou z pohnútok k námorným plavbám bola aj túžba po bohatstve bájnych krajín prekypujúcich mliekom a medom, ako aj tajomnosť nepoznaných krajov.

********************************

PRVÝ OBJAV - OBJAV MYSU DOBREJ NÁDEJE

Na svedomí ho má moreplavec BARTOLOMEO DIAZ. Portugalský kráľ Ján II. ho poveril vedením výpravy, ktorej úlohou bolo preskúmať možnosť, či sa dá oboplávať Afrika a preniknúť do Indického oceánu.

Diaz sa v roku 1488 dostal až po Algou Bay (dnešné Port Elizabeth), kde sa africké pobrežie začína otáčať na sever. V januári sa dostal pri západoafrickom pobreží do veľkej búrky, ktorá jeho lode odniesla ďaleko na otvorený oceán. Po jej skončení dosiahol opätovne africké pobrežie (dnešná Juhoafrická republika). Pri spiatočnej cesty objavil veľký mys a nazval ho mys Búrok. Kráľ mys neskôr premenoval na mys Dobrej nádeje.

Oboplávanie tohto mysu otvorilo námorné cesty do Indie.

DRUHÝ OBJAV - znovuobjavenie AMERICKÉHO KONTINENTU

    Jeho znovuobjaviteľom nie je nik iný než KRIŠTOF KOLUMBUS. Bol synom janovského tkáča. Krátko žil v Anglicku. Ako 25-ročný sa priženil do námorníckej rodiny v Portugalsku, takto získal námorné skúsenosti. Študoval kartografiu.

Portugalskému kráľovi Jánovi II. neúspešne predložil plán nájdenia západnej námornej cesty do Indie. Preto sa obrátil na Španielov, kde sa na neho v roku 1492 usmialo šťastie a Izabela Kastílska vyšla Kolumbovým plánov v ústrety. Na tú dobu to bol veľmi odvážny plán a to nájsť námornú cestu do Indie. Uskutočnil štyri objavné plavby.

Na svoju prvú plavbu sa vydal v auguste 1492. Z prístavu Palos vyplával na troch lodiach - SANTA MARIA (vlajková loď), PINTA, NINA. Zastavil sa na Kanárskych ostrovoch, naložil zásoby a pokračoval ďalej na západ. Počas plavby využíval pasáty. Dňa 12. októbra 1492 pristál na ostrove SAN DOMINGO. Nazval ho SAN SALVADOR (v prekalde "SV. SPASITEĽ). Po celý čas si myslel, že je v západnej Indii. Niekoľko týždňov sa plavil po ostrovoch. Objavil Kubu a Haiti, ktoré nazval HISPANIOLA. Práve tu Santa Maria stroskotala. Po návrate bol oslavovaný a nikdy sa nedozvedel, že objavil americký kontinent.

Počas druhej, treťej a štvrtej výpravy objavil Bahamy, Portoriko, Jamajku, ústie Orinoca, pobrežie strednej Ameriky, Antily. Pri poslednej pristál pri pobreží Hondurasu a Nikaragui.

Kolumbus veril až do svojej smrti, že objavil Áziu (Indiu) aj preto nazval pôvodné domorodé obyvateľstvo Indiánmi ("los Indos").

************************

Na novoobjavené územia si robilo nároky nielen Španielsko, ale aj Portugalsko. Nasledovali zložité rokovania do ktorých musel zasiahnuť aj vtedajší pápež ALEXANDER VI. z rodu Borgia. Boli rozdelené záujmové (i politické) sféry vplyvu oboch krajín. Základom delenia bola pápežská bula Inter caetera divinae a určujúcim dokumentom zmluva uzavretá v TORDESILLASE v júni 1494.

Demarkačnú líniu (hranicu), ktorá delila španielske a portugalské územia udával poludník (46° západnej zemepis. dĺžky) -> všetky objavené (aj ešte neobjavené) územia na západ pripadli Španielsku a územia smerom na východ Portugalsku. Portugalsko týmto získalo i prechod do Indie. Španielsko však získalo latinskú Ameriku.

******************************

TRETÍ OBJAV - OBJAV NÁMORNEJ CESTY DO INDIE VÝCHODNÝM SMEROM

VASCO DA GAMA - moreplavec, ktorý sa mal pokúsiť na pokyn portugalského kráľa MANUELA I. objaviť námornú cestu do Indie. Začiatkom júla 1497 vyplával z prístavu Lisabon so štyroma loďami. Vlajkovou loďou bola SAO GARBIEL. Výhrou da Gamu bolo jeho rozhodnutie najať schopného lodivoda Ahmada Ibn Magida ("Madžia"), ako aj ponaučenie sa z chýb jeho "predchodcu" Bartolomea Diaza. Vyhol sa pásmu búrok a morských prúdov pri západnom pobreží Afriky. Počas plavby mal problémy s častým bezvetrím a jeho posádku sužovala pridlhá plavba - trpeli chorobou skorbut (nedostatok vitamínu C = krvácanie ďasien, vypadávanie zubov, nakoniec smrť).
 Z celej posádky prežila len 1/3 mužov.

Do cieľa dorazil 20. mája 1498 - dosiahol CALICUT (KALIKUT, dnes  Kozhikode (Kérala)). Do Portugalska sa vrátil v roku 1499 s dvoma ľoďami. Portugalský kráľ ho vymenoval za "admirála indických morí". Počas treťej výpravy do Indie Vasco da Gama zomrel pravdepodobne na zimnicu. Jeho najväčším úspechom bolo, že počas rokovaní v Indii získal pre Lisabon súhlas s koreninovým obchodom. Jedinečnosť a zároveň najväčší prínos jeho cesty spočívali v otvorení úplne novej sféry pre svetový obchod.

ŠTVRTÝ OBJAV - OBJAV BRAZÍLIE

Dňa 22. apríla 1500 ju objavil Pedro Alvarez Cabral, ktorý ju zároveň získal pre portugalského kráľa MANUELA I. Kráľ mu zveril flotilu 12 lodí s úlohou presadiť portugalské záujmy na východe. Ako sa však vraví, náhoda je nevyspytateľná. Pri pobreží Slonoviny chytil nesprávny vietor, odchýlil sa od Afriky a dostal sa až k pobrežiu južnej Ameriky, presnejšie objavil BRAZÍLIU a ostrovy SEYCHELY. Preskúmal pár míľ pobrežia a odtiaľ sa vydal pôvodne plánovaným smerom, do Indie. Podľa zmluvy z Tordesillase vyhlásil toto novoobjavené územie za vlastníctvo portugalskej koruny. Objavené územie nazval TERRA DE VERA CRUZ. Dnes Brazília.

PIATY OBJAV - OBJAV PANAMSKEJ ŠIJE A TICHÉHO OCEÁNU

Vasco Nunez de Balboa, španielsky moreplavec v roku 1517 ako prvý uzrel Tichý oceán. Najskôr ho pomenoval Južným morom. Objavil tak najkratšiu cestu medzi Atlantickým a Tichým oceánom. Stal sa miestodržiteľom Panamy. Neskôr bol na základe zrady obžalovaný z velezrady.

ŠIESTY OBJAV - "ZEM JE GUĽATÁ"

PRVÁ PLAVBA OKOLO SVETA

Uskutočnil ju FERNAO MAGALHAES. V službách španielského kráľa dňa 10. augusta 1519 vyplával zo Sevilly. Plavil sa na piatich lodiach s 280-člennou posádkou. Jeho vlajkovou loďou bola TRINIDAD. Jej kapitánom bol sám Magalhaes. Kráľ Karol I. ho poveril úlohou dokázať, že ostrovy Moluky patria do španielskej sféry vplyvu. Mohol sa však plaviť len na západ!

Plavil sa popri juhoamerickom pobreží. Dostal sa až do Patagónie, kde musel čeliť vzburám. Keď dosiahol argetínske pobrežie rozhodol sa prezimovať v zálive San Julián.

Magalhaes objavil dňa 21. októbra 1520 medzi Ohňovou zemou a dnešným Chille prieliv, ktorý od šťastia pomenoval "KANÁL VŠETKÝCH SVäTÝCH". Neskôr bol tento prieliv premenovaný na MAGALHAESOV PRIELIV.

Vplával do Tichého oceána, kde takmer štyri mesiace nenarazil na zem. Počas plavby ho v tomto oceáne nezastihla žiadna búrka, preto ho nazval "tichým". Námorníci trpeli chorobami (skorbut) a vraj takým hladom, že jedli vlastné oblečenie. Až 6. marca 1521 narazili na Mariánske ostrovy, kde naložili zásoby. Posádka, ktorá mala už len 150 mužov pokračovala v plavbe na ostrovy Filipíny. Magalhaes sa tu zaplietol do vojny tamojších kmeňov, čo sa mu stalo osudným  - 27. apríla 1521 bol domorodcami zavraždený na ostrove Cebu.

Výprava však pokračovala ďalej. Velenie na lodi VIKTORIA prevzal JUAN SEBASTIAN DEL CANO. Dňa 6. septembra 1522 dorazil na lodi Viktorii i s osemnásťčlennou posádkou domov, do Španielska. Prvú plavbu okolo sveta zaznamenal pisár ANTONIO DE PIGAFETTA.

Najväčším prínosom tejto plavby bol dôkaz pravdivosti tézy, že ZEM JE GUĽATÁ.

SIEDMY OBJAV - OBJAV TASMÁNIE a NOVÉHO ZÉLANDU

Holanďan ABEL Janszoon TASMAN bol vyslaný guvernérom na výskumnú plavbu do južných morí. V auguste 1642 vyplával na dvoch lodiach z Batávie na Jáve (lode Heemskerk a Zeeaen). Búrka spôsobila, že lode zmenili smer. Vďaka tejto náhode objavil ostrov TASMÁNIU. O niekoľko dní neskôr narazil na NOVÝ ZÉLAND, kde jeho mužov prepadli domorodci (Maori = kanibali). Po masakri, ktorí domorodci vykonali nazval závli, v ktorom kotvili "Záliv vrahov" (MOORDENAARSBAAI).
 Neskôr objavil súostrovia TONGA a FIDŽI. Jeho druhá plavba Indickým a Tichým oceánom už nebola úspešná. Námorná spoločnosť ďalšie jeho plavby zrušila.

ôSMY OBJAV - OBJAV AUSTRÁLIE

Britský moreplavec JAMES COOK bol poverený úlohou preskúmať Tichomorie a nájsť tajomný kontinent "Terru Australis Incognita". Z prístavu Plymouth vyplával na lodi Endeavour v roku 1768. Počas prvej plavby urobil na objavenom ostrove Tahiti pozorovania Venuše. Prebádal Nový Zéland - medzi jeho severnou a južnou časťou objavil prieliv - COOKOV PRIELIV.

V roku 1770 dosiahol pobrežie AUSTRÁLIE - vedecky ju preskúmal. Jeho plavba pokračovala až k polárnemu kruhu. Na svoju druhú plavbu sa vydal v roku 1773 na lodiach RESOLUTION a ADVENTURE. Objavil Nové Hebridy a Novú Kaledóniu.

V roku 1776 sa vydal na svoju poslednú, tretiu plavbu na lodi Resolution. Objavil HAVAJ (nazval ho Sandwichove ostrovy). Tento ostrov, ktorý nazval rajom sa mu stal osudným. Počas rituálnych osláv ho domorodci dobodali (1778).

DOBYVATELIA

Prvé koloniálne výpravy boli rýchle a krvavé. Domorodé obyvateľstvo na nich kruto doplatilo. Vojny, zlé zaobchádzanie, tvrdá neznáma práca a Európanmi dovlečené choroby, proti ktorým domorodci neboli imúnni si vyžiadali svoje obete. Koncom 16. storočia boli zničené takmer všetky domorodé civilizácie. Táto časť je o ríši Aztékov v Mexiku a ríši Inkov v Peru.

RÍŠA AZTÉKOV

V rokoch 1519 - 1522 Španiel HERNÁN (Hernando) CORTÉS dobyl ríšu AZTÉKOV (dnešné Mexiko). V novembri 1519 dosiahol hlavné mesto Aztéckej ríše - TENOCHTITLÁN. Panovník MONTEZUMA II. prijal cudzincov priateľsky v domienke, že sa do krajiny vracajú prorokovaní bieli bohovia. Keď Španieli zistili, že aztécku rezidenciu nedostanú pod španielsku nadvládu pokojnou cestou, zajali Montezumu ako rukojemníka a pokúsili sa prinútiť Aztékov, aby mesto vydali. V bojoch, ktoré nasledovali, bol Montezuma usmrtený, Cortés však musel ujsť. Hlavné mesto Aztéckej ríše sa mu podarilo dobyť až v roku 1521, keď disponoval silnejším vojskom. Počas obliehania Tenochtitlánu prepukli u Cortésovych vojakov kiahne. Tie mali na AZtékov katastrofálne účinky. Úmrtia domorodcov urýchľoval aj hlad.

Chrám v Tenochtitláne zničil a na jeho mieste postavil mesto- "NOVÉ ŠPANIELSKO" (dnešné Mexiko). Za svoje ukrutnosti je v dnešnom Mexiku zavrhovaný.

RÍŠA INKOV

Sprievodná prezentácia: Ako Európa objavila a dobyla svet (Mgr. Lenka (Lenková) Truchanová)

Text k sprievodnej prezentácii: Ako Európa objavila a dobyla svet

Webová stránka bola vytvorená pomocou on-line webgenerátora WebĽahko.sk