Dovezené rastliny a živočíchy
V druhý deň nášho projektového týždňa sme si pre vás pripravili prezentáciu rastlín a živočíchov dovezených do Európy v čase objavných plavieb. V tejto časti stránky vám ich znova, teraz však detailnejšie predstavíme.
Niektorí z vás budú možno prekvapení, ako by vyzeral náš jedálny lístok nebyť odvážnych moreplavcov.
Dovezené rastliny a živočíchy
| NÁZOV RASTLINY | Krajiny pôvodu | Zaujímavosť |
|
Ananás
|
Južná Amerika |
Okrem toho, že je ananás veľmi chutný je aj zdravý. Obsahuje enzým bromelín. Zmierňuje rozličné zápaly a zlepšuje trávenie. Urýchľuje spaľovanie tukov a zabraňuje tvorbe tukového tkaniva. Odvodňuje organizmus a zmierňuje opuchy. Pomáha pri črevných poruchách a hnačke. Odstraňuje starecké škvrny. Čerstvo vytlačená šťava sa používa pri horúčkovitých ochoreniach a pri morskej chorobe. V krajinách karibskej oblasti, odkiaľ pochádza, ho považujú za afrodiziakum. |
|
Badyán
|
Čína | Nazývaný je aj ,,čínsky anýz". Korenie badyán sa vyrába z hviezdicových plodov stromu Badyánik pravý. Do EU sa dostal začiatkom 17. storočia. Pre svoju príjemnú vôňu a sladkastú chuť ho v európskej kuchyni používajú najmä do perníkov, kompótov, grogov, či dokonca sušienok. Využíva sa aj v lekárstve. |
|
Baklažán
|
Východná India | V ,,divokej" forme sa nachádza všade v trópoch. Do EU sa dostal koncom 16. storočia. V strednej EU ho spoznali až v 18. storočí. Baklažán má priaznivé zdravotné účinky, pretože znižuje obsah cholesterolu v krvi, podporuje vylučovanie žlče a tým aj trávenie potravy. Kulinársky sa plody najčastejšie upravujú na vyprážanie. Chutný je aj dusený baklažán na cibuľke, alebo plnený rozličnými hlavne mäsovými plnkami. Upečený a nasekaný na drobné kúsky, ochutený rôznymi koreninami a olejom môže slúžiť ako náhrada kaviáru, alebo ako pikantná pomazánka. |
|
Banán
|
Juhovýchodná Ázia | Prvá známa písomná zmienka o banánoch je v budhistických textoch z rokov okolo 300 pred našim letopočtom. Alexander Veľký objavil chuť banánu v údoliach Indie v roku 327 pred našim letopočtom. Prvý známy organizovaný banánový sad sa objavil v Číne v roku 200 n. l. V roku 650 islamskí dobyvatelia priniesli banán do Palestíny. Arabskí kupci rozšírili banány po väčšine územia Afriky.V roku 1502 portugalskí kolonialisti vybudovali prvé banánové sady v Karibiku. |
|
Cesnak
|
Stredná Ázia | Používa sa ako zelenina, korenina i liečivo. Cesnak obsahuje alicín, ktorý spôsobuje charakteristický zápach, no má anibakteriálne a antivírusové účinky. |
|
Citrusové plody |
Stredomorie | Najznámejšie odrody citrusov: citrónovník, mandarinkovník, pomarančovník a grapefruitovník. |
|
Čaj
|
Čína (Juhovýchodná Ázia) | Veľmi populárny nápoj v Číne sa získava z listov čajovníka. Spočiatku pili len zelený čaj, neskôr čierny a nakoniec miešali čaje rôznych chutí. V Číne istý čas používali čaj aj ako platidlo. Postupne inovovali spôsob jeho distribúcie - balili ho do čajových tehličiek, tie vydržali dlhšie čerstvé. Čaj do EÚ priviezli až portugalskí a holandskí moreplavci začiatkom 17. storočia. V tom čase bok vymedzený len pre bohatých (aristokraciu - bol veľmi drahý). |
|
Čierne a biele korenie
|
Singapur, okolo Malabarského pobrežia | Čierne korenie sú nedozreté usušené plody rastliny. Biele korenie sú zrelé plody rastliny, z ktorých sa šupka odstránila namáčaním a trením, sú svetlohnedé. Čierne korenie má ostrejšiu chuť, zatiaľ čo biele korenie má menej pálivú chuť a je miernejšie aromatické. Pri jeho používaní treba však dávať pozor, lebo v dôsledku svojho dráždivého účinku môže poškodiť pečeň, obličky, konečník. Dnes toto vzácne korenie pestujú aj v Ázii a Amerike. |
|
Fazuľa
|
Stredná Amerika | Fazuľa spolu s kukuricou a (chilli) paprikou tvorili základnú časť domorodskej stravy. V minulosti mala prívlastok ,,jedlo chudobných" - sýta a výživná. |
|
Chilli paprika
|
Stredná Amerika (Mexiko) |
Páliva paprika je dráždidlom a silne stimuluje zažívacie ustroje. Ostrosť chilli papriky spôsobuje alkaloid kapsaicín. Len pre zaujímavosť. Najštiplavejšou chilli paprikou je ,,Bhut jolokia" ktorej priama konzumácia spôsobuje bolesť, dokonca vraj aj smrť. |
|
Chlebovník obyčajný
|
Ostrovy Indického oceána, západného Tichomoria |
Prvýkrat ho zozbieral a rozširil poručík William Bligh ako jednu z botanických vzoriek pozbieraných loďou jej veľké veličenstva po vzbure na Bounty inou loďou na konci 18. storčia počas výpravy za lacným a vysokoenergetickým zdrojom potravy pre britských otrokov v Karibiku. Chlebovník dorastá do výšky 20 - tich metrov. Všetky časti stromu obsahujú latex, šťavu podobnú mlieku. Používa sa an utesnenie člnov. Chlebovník je rastlina bohatá na škrob. Pred používaním sa opeká, pečie, smaží alebo varí. Takto tepelne spracovaná pripomína zemiaky alebo tiež čerstvo upečený chlieb (odtiaľ pochádza názov chlebovník) |
|
Kakao
|
Stredná Amerika | Indiáni považovali ,,cacao" za liečivý nápoj. Do EU sa dostalo v 16. storočí (1544). Skupian dobyvateľov vedených H. Cortésom priniesla kakaové bôby do Španielska. Indiáni z neho pripravovali horský avšak chutný nápoj, ktorý nazývali ,,xocoatl" alebo ,,chocolatl". V aztéckej spoločnosti bol tento nápoj určený výlučne elite. Patril k ,,potrave bohov". Španielom čokoládový nápoj učaroval. Zrejme aj to bol dôvod prečo ho tamer 100 rokov držali v tajnosti. 1615 sa španielska princezná Anna vydala za francúzkeho kráľa Ľudovíta XIII. Ako časť vena priniesla aj recept na výrobu čokoládového nápoja. Neskoršie sa do nápoja z kakaa začala pripravovať škorica a vanilka. V Anglicku bola v roku 1657 zriadená sieť špeciálnych predajní a podnikov určených na predaj kakaa a výrobkov z neho. V dnešnej dobe je najväčším vývozcom kakaa Afrika. |
|
Kari ("curri")
|
Juhovýchodná Ázia, India | Pikantné korenie. Jeho pôvodný názov je ,,masálá". Názov ,,kari" mu dali britskí kolonisti. Bežné zloženie kari korenia : kurkuma (hlavná prísada), paprika, čilli, kardamon, koriander, zázvor, kumín, muškát, škorica a mnoho ďalších. Kari korenie má blahodárne účinky na zdravie človeka. Isté štúdie tvrdia, že výrazne zlepšuje pamäťové schopnosti. Preto sa domnievajú, že v budúcnosti ho môžu použiť pri ličbe Alzhaeimerovej choroby. |
|
Káva
|
Subtropická Afrika (Etiópia), južná Amerika | Na prípravu kávy sa používajú semená z troch druhov kávovníka, a to : liberica, robusta, liberica arabica. Káva sa získava mletím pražených semien kávovníka. V krajine pôvodu kávy (Etiópii) ju nazývajú ,, kaffa". Spočiatku ju len žuli, jej pitie sa ujalo neskôr. Do EU sa dostala až v 17. storočí. Okrem skvelej chuti láka ľudí dnešnej modernej doby kofeínom, ktorý má na ľudský organizmus povzbudzujúce účinky. Svetovým producentom kávy je Brazília. |
|
Klinčeky
|
Tichomrské ostrovy, Indonézia | Jeden z najstarších druhov korenia. Najviac sa pestuje na Madagaskare, v Zanzibare, Peinbe a na Molukách, ale tiež v Indii, Srí Lanke a v Guinei. Za čias rímskych cisárov sa ich používanie rozšírilo do oblasti Stredozemného mora. V tomto čase boli veľkou drahocennosťou. Ich cena bola vyššia ako cena zlata. Do EU sa dostali z Ďalekého východu na Cejlón, odtial lodami do prístavov Červeného mora a karavanami do Alexandrie a Carihradu. Obsahujú rozličné oleje, ktoré podporujú chuť do jedla, povzbudzujú lenivé črevá, podboruje tvorbu žaludočných štiav a žlče. Žutie klinčeka potlačí dráždivý kašel i bolesť zubov. |
|
Kokosový orech
|
Juhovýchodná Ázia | Kokosová palma sa pestuje už viac ako 3 tisíc rokov, napr. v Indii sú prvé záznamy o jej pestovaní datované už približne roku 1000 pred Kr. Skôr sa z škrupín sústružili gombíky a misky. Je pestovaná pre svoje plody, respektíve semená, nazývané kokosový orech alebo kokos. Stredná Európa sa o kokosovej palme dozvedela v 16. storočí. Kokos je veľmi zdravý, okrem iného obsahuje veľa železa a vápnika. Dužina sa v niektorých prípadoch používa aj na liečenie kože. Pestuje sa v tropických oblastiach na morských pobrežiach a brehoch veľkých riek. |
|
Kukurica
|
Stredná Amerika | Kukurica je jedinou obilninou pochádzajúcou z Ameriky. Do EU ju priviezol koncom 15. storočia Kolumbus. Európania nemali skúsenosti s jej konzumáciou a neprebrali od Aztékov a Mayov zvyk kukuricu cez noc namáčať. Nevedomky si tak spôsobovali nepríjemnú chorobu ,,pellagru" (choroba nedostatku nutrientov). Ochorenie pellagru ľudia v minulosti spájali s legendami o upíroch. |
|
Mango
|
India | Indovia ho nazývali ,,božským" ovocím. Mango je populárne tropické ovocie, ktoré dens bežne dostať kúpiť aj u nás. Vyberáme si vždy najzrelší, najmenej zelený, mäkký plod, ktorý opláchneme vodou a odstránime z neho vrchnú šupu. Dužinu nakrájame alebo konzumujeme v celku. Je neobyčajne výdatným zdrojom vitamínov, najmä karoténu, karbohydrátov, vápnika, fosforu, sodíka a vitamínu C. Vhodný je aj aj výrobu ovocných mís, kokteilov a tropických šalátov. |
|
Moruša biela/ čierna
|
Stredná Čína, stredná a južná Ázia | Ide o strom vysoký najviac 20 m. Jeho najväčšie využitie je v Ázii, kde sa používa na chov Priadky morušovej. U nás sa využíva najmä drevo stromu pre svoje dobré vlastnosti - je tvrdé, ohybné s pekným červeno-hnedým jadrom. |
|
Muškátový orech
|
Tichomorské ostrovy (napr.Moluky) | Muškátový oriešok sa skrýva v muškátovom kvete. Používa sa skôr do pikantnejších jedál a aj na dochutenie špenátu, či brokolice. Kvet sa hodí do jedál sladkých a napríklad aj k rebarbore. |
|
Paprika
|
Stredná Amerika, (Mexiko) |
Už domorodci používali papriku nielen ako zeleninu, ale aj ako korenie. Kolumbus opisoval ako si Indiáni ochucujú jedlá "červeným práškom". Paprika je veľmi zdravá- obsahuje vitamín A, C, B1, B2, E, niacín, kyslinu listovú, draslík, horčík, vápnik, železo, zinok, jód. Zelené papriky obsahujú 2 krát vitamínu C než pomaranče, červená paprika 3 krát viac. Karotín, ktorý tiež obsahuje spomaľuje starnutie, posilňuje bunky a podporuje dobrý zrak. Dnes sa najviac papriky pestuje v Španielsku a Maďarsku. |
|
Paradajka
|
Pohorie Ánd, (Mexiko), Aztékovia | V reči Aztékov "tomato" znamená guľatý plod. Španieli ich nazvali "tomate". Zo Sevillského prístavu sa dostali do Talianska. Popísal ich bylinkár MATTIOLI- žlté paradajky ako "zlaté jablká" (1544). Až v roku 1554 sa hovorí aj o červenej odrode paradajok. Paradajky detailne popísal bylinkár DODOENS. Myslel si, že sú afrodiziakom. Možno aj preto v Anglicku volali "love Apple". Bežnou kulinárskou prísadou sa paradajky stali až od 17. storočia- Najstarší známy recept pochádza z Neapola- "Paradajková omáčka na španielsky spôsob". Paradajky sú bežne pouzívane na zeleninu. V skutočnosti však ide o ovocie patriace do čeľade Solanacea. Paradajky sú bohatým zdrojom vitamínov (C),červého farbiva (lykopén), antioxidantov, antikarcionogénov. |
|
Ryža
|
Juhovýchodná Ázia | Patrí medzi najdôležitejšie obylniny sveta - je potravinou pre viac než polovicu ľudstva. Do západnej Ázie a Grécka priviezli ryžu vojská Alexandra Veľkého (okolo roku 300 pred Kr.). Za čias Rímskeho impéria sa ryža pestovala okolo celého Stredozemného mora, v južej Európe, južnej Afrike a v Egypte. Prvé pokusy s pestovaním ryže na Slovensku sa uskutočnili v 18. storoči za vlády Márie Terézie (neúspešne). Okrem surovej ryže dnes na trhu môžeme nájsť rôzne ryžové výrobky. Ryžový chlieb, ryžové pečivo alebo ryžové ovocie, známe skôr ako japonská alebo čínska zmes, ryžové rezance, ryžový papier, saké (ryžové víno), arrak (pálenka z ryže), raciolky a pod. |
|
Sója fazuľová
|
Východná Ázia (Čína) | Z Číny sa sója dostala do Ameriky a EU až v 18. storočí. Využíva sa najmä ako krmivo alebo je spracovaná ako olej a sójový proteín. Je základom pre : sójové mlieko, mäso, omáčku či tofu. Používa sa aj na výrobu bionafty, kozmetických prípravkov, mydiel, plastov... |
|
Škorica
|
India | Ide o kôru dreviny, stálo zeleného stromu - Škoricovníka cejlónskeho. Najkvalitnejšiu škoricu nájdete na Cejlóne. Podľa rád starých mám pôsobí blahodárne na nervovú sústavu. |
|
Tabak
|
Amerika | Špenielski kolonizátori si všilmli zvláštny zvyk Indiánov vdychujúcich dym z drevených ,,píšťal". Okrem fajčenie tabak aj žuli alebo rozdrvený na prach šňupali. Španieli ho vyskúšali a pozoruhodné účinky na nich urobili dojem. Dym zaháňal bolesť, hlad, únavu, spôsoboval dobrú náladu. Začiatkom 16. storočia ho priviezli do EU, kde sa stal dôležitým obchodným artiklom. Na naše územie (Slovensko) sa dostal na začiatku 17. storočia. Dnes sa nachádzajú tabakové polia na Považí. Sústavným a dlhodobým vplyvom sa stalo fajčenie rizikovým činiteľom pri vzniku chorôb, akými sú zúženie ciev, vysoký krvný tlak, kôrnatenie tepien a vredová choroba, katary dýchacieho a zažívacieho ústojenstva, choroby obličiek a najmä zhubné rakovinové ochorenia. |
|
Uhorka
|
India | Do našich končín sa dostala v 16. až 17. storočí. Uhorky obsahujú pre organizmus veľmi dôležité látky, ktoré štiepia bielkoviny, ničia baktérie a prečisťujú črevá. Majú tiež výrazné detoxikačné účinky a konzumácia uhorkovej šťavy liminuje opuchy rúk a nôh. V súčasnosti patria k najrozšírenejším druhom zeleniny. |
|
Vanilka
|
Mexiko | Jej vznik je opradený u domorodcov legendou. Nazývajú vanilku - tropickou orchideou. Vznikla z krvi zavraždených milencov. Objavitelia Aztéckej ríše ju nazvali ,,čiernym kvetom" Do 19. storočia bolo najväčším vývozcom Mexiko. Dnes je najväčším vývozcom vanilky Madagaskar - 97%. |
|
Vinič
|
Kaspické more, oblasť Kaukazu, severná Amerika, Malá Ázia | Divoko rastúci vinič sa dokonca vyskytoval aj v Grónsku. Vedci sa domnievajú, že Vitis vinifera, teda vinič hroznorodý, pochádza z údolia riek Eufrat a Tigris. Vinič sa dokonca našiel v hrobkách egyptských faraónov. Nápoj z hrozna bol vzácny a smeli ho piť len členovia faraónskych dynastií. Neskôr sa vinič dostal do Grécka. Gréci si hroznový nápoj veľmi ctili, pili ho málo, skôr len ochutnávali. Aj z toho dôvodu sa práve Grécko považuje za krajinu degustátorstva vína. Vďaka Rimanom sa vínna réva rozšírila do celej EU. Na Slovensku sa vďaka Rimanom pestovali ušlachtilé odrody viniča. Slovania pri príchode na naše územie tak objavili už rodiace viniče. V roku 892 kráľ Svätopluk zaslal priesady viniča do Prahy vojvodovi Bořivojovi a Ľudmile. Táto ich nechala vysadiť v okolí Mělníka. Tieto vinice dodnes existujú. |
|
Zemiak
|
Južná Amerika, (úpätie Ánd, Kolumbia, Argentína, Čile) | Indiáni pestovali zemiaky už od roku 200 pred Kristom. Do EU (Španielska) boli privezené pravdepodobne okolo roku 1565. Zaujímavé, že i keď zemiaky nepochádzajú z EU v dnešnej dobe 90% ich svetovej produkcie pochádza práve z EU. Zemiaky sú obľúbenou potravinou. Používajú sa tiež ako krmivo, či v priemysle. Sú výživné - obsahujú vitamín C, draslík a škrob. |
| A mnohé ďalšie... | ||
| NÁZOV ŽIVOČÍCHA | Krajina pôvodu | Zaujímavosť |
|
AMUR BIELY
|
Čína | Vyskytuje sa v teplých, hlbokých vodách, jazerách. Najrozšírenejší je vo východnej a strednej EU. Kedy si sa vyskytoval len v povodí rieky Amur (Čína). Do našej krajiny bol po prvýkrát vysadený v roku 1961. |
|
KURA DOMÁCA
|
Juhovýchodná Ázia, India | Kura domáca (sliepka) je jedným z najrozšírenejších domestifikovaných vtákov. V Ázii ju vyšľachtili z kury divej. Kury sú chované hlavne ako zdroj potravy, prevažne ich mäso a vajcia. |
|
MORKA DIVÁ
|
Stredná Amerika (Mexiko) | Španielski dobyvatelia priviezli tohto vtáka do EU v 16. storočí. Pečená morka sa stala obľúbenou pochutinou. Morka divá bola prevažne lesným vtákom - my poznáme Morku domácu. Ná veľmi chutné mäso. Jej perie používajú napr. v goralských mužských ľudových krojoch. |
|
PÁSAVKA ZEMIAKOVÁ
|
Severná Amerika | Do EU bola zavlečená spolu so zemiakmi. Jej prudké rozšírenie nastalo až po druhej svetovej vojne. Okrem zemiakov napadá aj paradajku, papriku, baklažán. |
|
TUR DOMÁCI
|
Ázia, Afrika | Ide o hovädzí dobytok (krava, býk). V Indii je dodnes posvätným zvieraťom. |
| SPRIADAČ BIELY | Amerika | Po druhej svetovej vojne doviezol z Ameriky istý zberateľ živé húsenice Spriadača bieleho, aby z nich dochoval nepoškodené motýle pre zbierku. Niekoľkým vyliahnutým motýľom sa podarilo ujsť a uchytili sa v prírode. Onedlho sa kalamitne premnožili a stali sa vážnymi škodcami ovocných stromov. |
| KLIEŠTIK VČELÍ | Juhovýchodná Ázia | Ako parazita ho prvýkrát označili v roku 1904 (ostrov Jáva, Indonézia). Klieštik včelí bol do EU dovlečený z Ázie nemeckými vedcami zo Včelárskeho výskumného ústavu v roku 1977 za účelom skúmania. Odvtedy sa nezadržiteľne šíri takmer po celom svete. V Európe sa naša domáca včela tomuto parazitovi nevie brániť. Klieštik včelí sa hryzadlami dýkovitého tvaru napichne do mäkkej časti včely, časti, ktoré spájajú jednotlivé segmenty zadočku a živí sa ich "krvou" - vysáva ich. |
| A mnohé ďalšie .... |
Webová stránka bola vytvorená pomocou on-line webgenerátora WebĽahko.sk